Kauza SOZA je opäť tu. Zdá sa, že samotná táto organizácia sa stáva slovenským folklórom. Každé jej vyhlásenie, každý článok na ich webovej stránke by mal preto podliehať autorskej ochrane. Keďže nie je možné aby si SOZA platila sama sebe, hlásim sa ja ako ochranca jej práv.
Počuješ SOZA? Za každé tvoje verejné vyhlásenie, za každý výplod, za každú perlu tvojho ducha, ktorú vypustíš na verejnosť mi odteraz budeš platiť! Ja si na konci roka vyplatím plat, odmeny, réžiu, marketing, konzulting svojim kamarátom a keď niečo zvýši (čo pochybujem), potom ti ten zvyšok prevediem ako vlastníkovi tvojich práv.
Ale teraz vážne. Po najnovšom vyjadrení ministerstva kultúry, že SOZA nesmie účtovať za neverejné podujatia akými sú stužkové, svadby, promócie a podobné akcie, ma napadla geniálna myšlienka, ako tento fakt legálnym spôsobom využiť a rozšíriť ho aj na ďalšie formy akcií a podnikania.
Takže, napríklad vezmime si reštauráciu. Dnes musí jej majiteľ platiť výpalné SOZE. Ako by sa ale situácia zmenila, ak by sa reštaurácia zmenila z verejnej na súkromný privátny klub? To znamená, verejnosť by no nej nemala prístup, ale výhradne len členovia klubu?
Stať sa členom klubu by bolo jednoduché. Reštaurácia by začala predávať členské karty za 10 centov. Mohli by to byť obyčajné vizitky, na ktoré by sa dopísalo meno člena klubu. Meno by nemuselo byť ani skutočné, stačila by prezývka (v prípade, ak by niekto nechcel zverejniť svoje meno).
A kľudne môžu svojim zákazníkom (hmm…chcem povedať členom) hneď pri vstupe do svojho nového „kulinárskeho klubu“ povedať, že sa museli zmeniť na privátny klub kvôli SOZE, ale že ináč všetky ponúkané služby ostávajú rovnaké. Verím, že ľudia by to nielen pochopili, ale novú organizačnú formu dokonca s úsmevom a nadšením privítali.
A problém by bol vyriešený. Keďže sa nejedná o „verejné“ miesto, ale o uzavretú privátnu spoločnosť, SOZA by zrazu v danej prevádzke nemala právo vyberať poplatky za púšťanie hudby.
Účinné riešenia tkvú v jednoduchosti! Ak poslanci od júna po kauze Pohorelá neboli schopní schváliť novelu zákona o ochrane autorských práv, ktorá by zabránila výpalno-škandálnym spôsobom vyberať SOZE poplatky pomaly už aj za prdenie, prečo čakať ďalších neviem koľko rokov na zmenu zákona?
Mám tiež silnú pochybnosť, že ani po novele zákona nenastanú zásadne zmeny, nanajvýš nejaké kozmetické „vylepšenia“. Preto nečakajme a začnime konať hneď a ukážme SOZA (a politikom, ktorí jej to umožnili), že si ľudia nenechajú už naďalej skákať po hlavách! Je potrebné vziať iniciatívu do vlastných rúk.
Uvedený spôsob s premenou dnes verejných zariadení na súkromné privátne kluby je možné rozšíriť na všetky ostatné formy podnikania. Z verejného kaderníctva sa stane súkromný kadernícky klub. Z verejného koncertu v Inchebe sa stane súkromná párty len pre členov. Pred zakúpením lístka na koncert sa každý bude musieť najprv stať členom klubu.
Stačí si kúpiť jednorázové členské za 10 centov. Ak by náhodou chcel niekto právne napadnúť, že 10 centov nie je cena obvyklá pre podobné formy členstiev, fajn, predajme členstvo za 5 Eur. A zároveň ponúknime novým členom zľavu 5 Eur na naše produkty alebo služby.
Takže, ľud slovenský, je načase povstať a začať niečo ohľadne súčasných neprávostí robiť. Ukážme SOZA, že existujú inteligentné spôsoby, ako im prejsť cez rozum a nenechať si naďalej takými ozembuchmi „stolicovať“ na hlavu! Takže, hor sa k svetlejším zajtrajškom privátnych klubov!
Ak sa vám tento nápad páči, pomôžte k jeho šíreniu zdieľaním na Facebooku a hlasovaním na vybrali.sme.sk !
Zaujímavé, ale nepáči. Aby SOZA podobným prístupom skrachovala, muselo by sa do akcie zapojiť veľké množstvo ľudí, ktorí by však to isté vďaka svojmu počtu mohli dosiahnuť napríklad cez referendum alebo iný nástroj diktatúry väčšiny.
A to bez rizika, že po zániku by na to ľudia nezabudli a na miesto skrachovanej SOZA by nenastúpila iná zlodejská organizácia (pretože zákon, ktorý podporuje existenciu autorskoprávnych stavovských organizácii (poznáme z fašizmu) ostane v platnosti).
A zároveň okrem SOZA by sa výrazne zredukovala moci aj organizácii LITA, Slovgram a OZIS.
Nehovoriac o tom, že celý autorský zákon je zlý. Bez ohľadu na to, či akceptuješ existenciu autorských práv alebo ich neakceptuješ, vôbec nezodpovedá súčasnému svetu (nereflektuje existenciu open source licencií).
Nielenže nereflektuje existenciu open source licencií, to by sa dalo pochopiť, je to zákon starý ako Praha. No slovenská legislatíva je natoľko absurdná, že mi skrátka nedovoľuje sa svojich autorských práv vzdať.
Naplut Repcikovi do kxichtu a hodit po nom 10c pre istotu ci si ten pluvanec uz niekto nepatentoval…
a čo nás ešte len čaká s príchodom legislatívy z EÚ… /náša vláda síce chystá aj vlastný zákon, ale podľa slov hovorcu ministerstva kultúry sa do parlamentu dostane už v roku 2014… čo dodať?/
k článku – riešenie to nie je zrovna dokonalé, na druhej strane, aj pád na hudu je pohybom vpred a v tomto prípade by som tento návod s kľudným svedomím skúsil
Cely koncept dusevneho vlastnictva je nezmyselny. Toto su len jeho dosledky.
co keby si obcania spravili z celej republiky klub s vlastnymi stanovami. Potom by sme nepotrebovali mnozstvo podobnych institucii.